Andorra - Coronallacs
- Aneta Holicova
- 20. 2.
- Minut čtení: 10
Aktualizováno: 21. 5.
Dĺžka: 92 km
Prevýšenie: 6 449 m
Počet dní na treku: 7 (oficiálne sa dá stihnúť za 5 dní)
Náš termín: 1.-9.8.2024 (+2 dni na pláži pri Barcelone)
Doprava: letecky Praha/Viedeň – Barcelona, autobusom Barcelona – Andorra
Mena: euro
Cena za 2 osoby: 43 777 Kč/1 730 €
Ubytovanie: 4 horské chaty, 2 hotely na trase, 2 hotely v Andorra la Vella
Voda: každý deň sa dala doplniť z potôčikov/jazier, ale odporúčam zobrať filter kvôli všadeprítomným kravám.
Jedlo: raňajky a večere sme mali na chatách, počas dňa sme sa vždy zastavili a uvarili si obed. Plynovú kartušu sme kúpili po príchode do Andorry tu.
Už ani neviem, ako som k tomuto treku vlastne prišla. Nie je totiž príliš známy, v long distance hiking skupinách na FB o ňom nie je veľa zmienok a ani na Instagrame nenájdete žiadne závratné množstvo príspevkov pod hashtagom #coronallacs. Úprimne však netuším prečo, tento trek mal totiž úplne všetko! Nádherné výhľady, vysoké kopce, jazerá, do ktorých máte chuť ihneď skočiť, milých ľudí, zázemie útulných chát, ale aj hromadu možností na stanovanie.
Ubytovanie
Andorra sa trek zrejme snaží spopularizovať – majú k nemu krásne spracovaný web a všetky 4 chaty si viete pohodlne rezervovať na tomto mieste. Nevýhodou rezervačného systému je, že nevidíte aktuálnu obsadenosť chát – až po odoslaní rezervácie vám systém vypíše, že v tomto termíne je už na niektorej z chát plno.
My sme rezerváciu na august vytvárali už niekedy vo februári a ešte bol dostatok voľných termínov, avšak niektoré chaty už boli v určité dni plné. Rezerváciu teda určite neodkladajte na poslednú chvíľu! V tomto období sme si urobili aj rezervácie hotelov. Ku každému ubytovaniu vám poviem viac v rámci jednotlivých dní.
Keďže sa na trek dá prejsť s pohodlným ubytovaním, rozhodli sme sa, že stan/tarp, karimatky a spacáky necháme tentokrát doma. Ak si však tento luxus chcete odpustiť (a zároveň aj výrazne ušetriť), stan si určite vezmite. Stanovať sa dalo takmer hocikde, stan si môžete postaviť kúsok od chaty a na chate si zahovoriť večeru, raňajky a tzv. piknik. Chatári možno budú trochu frflať, ale ísť spať s prázdnym žalúdkom vás určite nenechajú.
Piknik bola v podstate desiata na druhý deň, my sme ho objednali dvakrát (na chatách Juclà a Comapedrosa), avšak bol vcelku drahý (cca 15 €/osoba). Obvykle sa jednalo o kúsok chleba s jamónom, vrecko s orieškami a hrozienkami, sladkú tyčinku a šalát (raz cestovinový a raz bulgurový).
Časová náročnosť a výber termínu
Trek sa dá stihnúť za 5 dní, avšak menej trénovaným jedincom dajú strmé kopce poriadne zabrať. Viacero dvojíc, ktoré sme cestou spoznali, muselo trek vzdať alebo sa medzi chatami presúvali aj pomocou hromadnej dopravy.
My sme sa ako dve správne kancelárske krysy nechceli preceňovať a putovanie sme si predĺžili na 7 dní. Bolo to vskutku to najlepšie rozhodnutie, trek sme hlavne vďaka tomu zvládli dokončiť, neodniesli sme si žiadne zranenie a mali sme dostatok času kúpať sa cestou vo všadeprítomných jazerách alebo variť si obedíky s tými najimpozantnejšími výhľadmi.
V rezervačnom systéme si 4 noci na chatách môžete rozhodiť až do 8 dní, my sme ich teda doplnili aj 2 nocami v hoteloch, keďže sa nám kvôli nim nechcelo vláčiť so sebou stan a spacáky. Kolená nám neskôr v strmých zostupoch za toto zníženie váhy ďakovali.
Termínovo bol začiatok augusta skvelý, počas letných mesiacov vás čaká príjemné slnečné počasie s možnosťou občasnej letnej búrky, ktorá v prvý deň zastihla aj nás. Cez deň sme kráčali len v tričku a kraťasách, k večeru sa začalo ochladzovať, jednu teplejšiu bundu sa oplatí mať so sebou. Trek je určite schodný aj v júni alebo septembri, avšak počasie už môže byť premenlivejšie.
1. deň: Presuny
Najlacnejšie vychádzali letenky z Prahy do Barcelony so spoločnosťou Vueling a priamo na letisku sme sadli na bus do Andorry, kde cesta trvala ešte tri a pol hodiny. Suchá španielska krajina sa zrazu zmenila na zelenú kopcovitú horskú oblasť.
Hlavné mesto je maličké, za večer sme si ho celé stihli prejsť. Pôsobilo na nás moderne a čisto, avšak nie je tu príliš čo robiť. Bola tu akurát hromada španielskych turistov, ktorí sem chodia na nákupnú turistiku kvôli nižším daniam.
Ubytovali sme sa v hoteli Pyrénées, kde sme sa dozvedeli, že majú aj bazén. To musíme zajtra ešte využiť!
2. deň: Escaldes-Engordany - Refugio de l’Illa
Dĺžka: 15,3 km
Prevýšenie: +1 491/-38 m
Celkový čas: 6 h 45 min
*Údaje o dĺžke, prevýšení a čase pochádzajú z môjho záznamu aktivity na Garmin hodinkách, preto sa od oficiálnych údajov môžu mierne líšiť. Celkový čas je uvedený aj vrátane prestávok.
Bazén bol otvorený až od deviatej a prvý úsek mal trvať len zhruba 5 hodín, tak sme si dali raňajky a na hodinku sme sa ešte zašli okúpať. Bazén medzi kopcami mal fakt geniálnu panorámu. Keby sme však vedeli, že ak by sme vyrazili skôr, tak by nás nezastihla búrka, asi by sme sa ponáhľali viac.
Znovu sme sa prešli mestom až k turistickej kancelárii (je súčasťou trasy v odkaze), kde trek oficiálne začína, a vyzdvihli sme si tam mapku a Coronallacs pass, do ktorého sme na chatách zbierali razítka. Chvíľu sme ešte blúdili mestom, kým sme sa dostali do lesa a zrazu sa nám všetci ľudia a mestský ruch stratili z dohľadu. Väčšinu času sme išli sami, len občas sa v protismere objavili turisti s malými batôžkami.
Nečakalo nás žiadne brutálne prevýšenie, cestička stúpala pozvoľna a viedla takmer celý čas popri rieke. Bol krásny teplý letný deň, ale zhruba v dvoch tretinách cesty sa začalo zaťahovať a premýšľali sme, či prečkať dážď v neďalekej chatke alebo pokračovať.
Keďže cestou sme mali míňať ešte ďalšie tri prístrešky, rozhodli sme sa pokračovať. Keď začalo hrmieť, pridali sme do kroku (s mojím panickým strachom z búrok to bol takmer beh). Asi 10 minút od chaty sa spustiť poriadny lejak. Na Refugio de l’Illa sme dobehli v poslednej chvíli, pretože krátko nato začali padať krúpy. Večer sme si už užívali len panoramatické výhľady a skvelú trojchodovú večeru.
Refugio de l’Illa
Spali sme v 8-miestnej izbe, záchody a kúpeľna boli pekné a čisté. Počas dňa sa však nestihli dostatočne dobiť batérie cez solárne panely, a tak netiekla teplá voda a nedalo sa osprchovať. Cena za sprchu by inak bola 1 € za 1 minútu, na chate sa nedalo platiť kartou, ale aspoň mali relatívne funkčnú wifi.
3. deň: Refugio de l’Illa - Bordes d’Envalira
Dĺžka: 13,4 km
Prevýšenie: +528/-1 071 m
Celkový čas: 7 h 45 min
Zobudili sme sa odpočinutí a po raňajkách sme začali stúpať na Pic dels Pessons. Keď sme zhruba po hodine dosiahli vrchol, na prvý pohľad nám nebolo jasné, kadiaľ máme z tohto takmer trojtisícového kopčeka vlastne zísť. Pod nami boli len strmé skalnaté steny. V diaľke sme zahliadli človeka bežiaceho (nechápačka) oproti nám, a tak sme objavili strmú, ale nie nebezpečnú cestu nadol. Určite odporúčam mať turistické paličky, bez nich by som si odvarila kolená už druhý deň.
Pred nami sa postupne odkrývalo sedem jazier. Za mňa bola toto najkrajšia časť celého treku, aj napriek jednodenným turistom, ktorých sme postupne míňali čoraz viac.
Už pri prvom jazierku sme si dali dlhšiu pauzu na jedlo, čo sa ukázalo ako správny krok, pretože tu bolo minimum ľudí oproti zvyšku trasy. Pri poslednom jazere sú dve reštaurácie, kde sme sa tiež zastavili na jedlo a na pivko.
Ďalej nás výnimočne čakala rovinka a posledné klesanie do dedinky Bordes d’Envalira. Tu v podstate nič okrem hotelov nie je, drobné zásoby sa dajú doplniť na benzínke. Nohy nás už poriadne boleli, ale boli sme šťastní, že druhú ofiálnu etapu treku sme si rozdelili do dvoch dní.
Hotel Peretol
Andorra je relatívne drahá a jediný cenovo normálny hotel na trase bol Peretol. Rezerváciu sme si spravili priamo cez ich web, pretože vychádzala lacnejšie ako na Bookingu. Vybavenie bolo staršie, ale hotel pôsobil útulne, raňajky mali fajné a prípadne ste si mohli objednať aj večeru.
4. deň: Bordes d’Envalira - Refugio Juclà
Dĺžka: 9,5 km
Prevýšenie: +881/-518 m
Celkový čas: 5 h 40 min
Štvrtý deň sme si mohli pospať o niečo dlhšie, keďže nás čakala kratšia trasa. Hneď zrána sme si dali intenzívnu rozcvičku v podobe niečo vyše 600 strmých výškových metrov nahor, nasledujúca dlhá rovinka s výhľadmi už bola za odmenu. Celý deň sme velebili naše rozhodnutie rozdeliť si druhý deň oficiálnej trasy na dva dni.
Počas ďalšieho dlhého klesania sme si pri jazierku (ako inak) spravili pauzu na jedlo. Posledné stúpanie k refugiu Juclà nie je ani tak strmé, ako skôr zradné v tom, že cestička sa občas stráca a vy pobehujete po kameňoch a hľadáte, kadiaľ pokračovať. Keď objavíte jazero, máte vyhrané.
Refugio Juclà
Obrovskou výhodou tejto chaty je krásne jazero hneď vedľa, obzvlášť v horúci letný deň. Keďže sme prišli asi 4 hodiny pred večerou, na brehu sme si uvarili neskorý obed a okúpali sme sa. Odpustili sme si tak sprchu, ktorá stála 3 € za 4 minúty. Šesť nás spalo v miniatúrnej izbičke, kde boli 2 trojpochodové postele. Záchody boli k dispozícii len suché, ale mali zvláštny mechanizmus splachovania, tak tam prekvapivo vôbec nebol smrad. Táto chata nemá wifi a nedá sa tu ani platiť kartu, zato tu nájdete vonkajší sušiak na prádlo a húpaciu sieť.
5. deň: Refugio Juclà - Refugio Sorteny
Dĺžka: 16,8 km
Prevýšenie: +1 367/-1 683 m
Celkový čas: 10 h 55 min
Tohto dňa sme sa najviac obávali, keďže nás čakalo veľké klesanie. Nastúpať môžem aj tisíc kilometrov, ale v dlhých klesaniach moje kolená fakt trpia. No čo vám poviem, proste kolená pani veľkomožnej sediacej každý deň osem hodín v kancli.
Nebudem klamať, bol to mordor. Výhľady boli opäť trápne dokonalé a prvé klesanie bolo ešte v tieni, kým na nás začalo pražiť augustové slniečko. Ďalšie stúpanie a klesanie nám zobralo dosť síl, ale boli sme nadšení, ako pekne to odsýpa. Do posledného sedla sme už značne spomalili a v miernej nasratosti sme sa s Martinom už ani nebavili, len bezmyšlienkovite šliapali.
Záverečné klesanie k chate sa zdalo nekonečne dlhé a moje kolená vypovedali službu, každý krok už bolel. Zachránilo ma len to, že sme si na hodinku dali pauzu, uvarili jedlo a ja som si kolená chladila v potoku. Martin bol samozrejme ako rybička a nič ho nebolelo, prinajhoršom by ma teda určite zvládol odniesť. Z posledných síl sme sa doplazili na Refugio Sorteny a čapované pivko (konečne!) razom vyliečilo všetky moje boliestky.
Refugio Sorteny
Za nás bolo Sorteny najkrajšou chatou, na terase mali lehátka, wifi, pekné sprchy zadarmo a dalo sa platiť kartou. Večeralo sa pri dvoch veľkých stoloch, pri jednom sedela skupina Španielov a my sme sa pri druhom stretli s ľudmi rôznych národností, s ktorými sme sa zoznámili na predchádzajúcej chate. Nálada bola skvelá a večer sme si ešte zahrali karty s párom z Belgicka.
6. deň: Refugio Sorteny - La Cortinada
Dĺžka: 10 km
Prevýšenie: +42/-667 m
Celkový čas: 3 h
Ráno sme sa zobudili do dažďa, ale ako pršanie prišlo, tak aj rýchlo odišlo a zase nás čakal teplý slnečný deň. Náš šiesty a siedmy deň bola v podstate rozdelená štvrtá oficiálna etapa treku Coronallacs.
Tento deň bol vskutku odpočinkovým, keďže sme len zišli lesom z kopca do malej dedinky La Cortinada. Zašli sme si na pizzu s kozím syrom, orieškami a medom, fakt odporúčam! Dali sme si ju v reštaurácii Solaneta, poobdivovali sme miestne kamenné domčeky a pobrali sme sa do hotela, kde sme po zvyšok dňa už len odpočívali a naberali sily.
Hotel Sucará
Opäť jedno z mála cenovo dostupnejších ubytovaní na trase. Hotel Sucará bol oproti luxusne vyzerajúcim apartmánom slabší odvar, ale aj tak sme sa cítili útulne a užívali sme si izbu, kde pri nás nikto nechrápal.
7. deň: La Cortinada - Refugio Comapedrosa
Dĺžka: 13 km
Prevýšenie: +1 536/-586 m
Celkový čas: 7 h
Pred poriadne strmým stúpaním sme sa dnes aspoň mohli rozcvičiť na úvodnej rovinke, keď sme sa z La Cortinady vracali kúsok späť na oficiálny trek. Moju rannú bolesť brucha postupne nahradili boľavé nohy, ktoré boli neskôr preliečené ďalšími gýčovými výhľadmi.
V druhej polovici cesta už len príjemne klesala a záverečné stúpanie lesom bolo vskutku malebné, spestrili sme si ho ešte zbieraním čučoriedok. Refugio Comapedrosa leží medzi rozľahlými kopcami, na úpätí ktorých sa páslo obrovské stádo oviec, a zároveň odtiaľ boli krásne výhľady na údolie Comapedrosa, ktorým sme prišli.
Refugio Comapedrosa
Ďalšia chata, ktorá má vedľa seba kúpateľné jazero s krásnou scenériou. Pozitívom bola skvelá a veľká večera - o predjedle sme si mysleli, že to už bol hladný chod a celé to na záver korunoval čokoládový mousse. Sprchy boli zdarma, na chate sa dalo platiť kartou, avšak chýbala wifi. Spali sme iba štyria v priestrannej izbe pre 6 ľudí. Ja som vďaka štuplom do uší spala ako zabitá, ale chudák Martin sa vôbec nevyspal, pretože náš spolubývajúci Ind tam vysvecoval čelovkou a v noci si vybaľoval a zase balil celý batoh.
8. deň: Refugio Comapedrosa - Escaldes-Engordany
Dĺžka: 20 km
Prevýšenie: +504/-1 715 m
Celkový čas: 7 h 10 min
Posledný deň sme síce ušli najviac, ale zdal sa nám najkratší. To asi preto, že sa nám vôbec nechcelo ísť preč. Keď už si naše nohy konečne zvykli, tak máme skončiť?!
Ráno začalo výšľapom na kopec nad refugiom, užili sme si posledné výhľady mimo civilizáciu. Neskôr sme sa totiž dostali ku zjazdovke a následne ku stanici lanovky, ktorou sa vyvážali cyklisti a ľudí už len pribúdalo. Musím ale oceniť poslednú dlhú rovinku pred hlavným mestom - krásny vybudovaný chodník popri rieke. Tesne pred príchodom do mesta sme v lesíku narazili na ceduľu s nápisom súkromný pozemok/zákaz vstupu. Tú sme úspešne odignorovali, pretože obchádzková trasa viedla strmo nadol a tých klesaní sme už mali plné zuby.
Naše putovanie sme zakončili opäť v turistickej kancelárii, kde si sme si za odmenu vyzdvihli bufík s logom Coronallacs a ponáhľali sme sa poriadne najesť. Ak máte radi mexickú a japonskú kuchyňu, v hlavnom meste nesmiete vynechať reštauráciu Japomex! To bolo vskutku gurmánsky dokonalé zavŕšenie nášho putovania.
Hotel Insitu
Bolo nám trochu ľúto, že na poslednú noc v Andorre sme si nedali rovnaký hotel ako na začiatku treku kvôli tomu ich bazénu! Ale nevadí, aj hotel Insitu bol krásny, mali sme veľkú izbu a terasu s výhľadom do lesa, keďže tento hotel je viac na okraji mesta. Raňajky boli skvelé, ale prišlo nám divné, že sme si niektoré fancy mini jedlá nemohli nabrať sami, ale musela nám ich naložiť pani za barom. Asi aby sme toho veľa nezjedli...
Cenový detail
Tieto ceny boli platné za leto 2024 a výdaje sú uvedené za dve osoby.
Cena CZK | Cena EUR | |
2 letenky PRG-BCN | 3 490 Kč | 138 € |
2 letenky BCN-PRG | 6 170 Kč | 244 € |
Busy BCN-AND-BCN (4x33 €) | 3 340 Kč | 132 € |
Busy Brno-Praha-Brno | 1 478 Kč | 58 € |
Coronallacs pass | 11 130 Kč | 440 € |
4x hotel s raňajkami | 7 790 Kč | 308 € |
Výdaje na mieste | 9 690 Kč | 383 € |
Poistenie | 689 Kč | 27 € |
Spolu | 43 777 Kč | 1 730 € |
Zhrnutie
Tento trek určite odporúčam, zopakovala by som si ho hneď. Ak máte dostatok času, zvážte, či ho neabsolvovať v priebehu 6-7 dní namiesto oficiálnych piatich. My sme si dovolenku predĺžili ešte o ďalšie dva dni, kedy sme sa už len povaľovali na pláži v malom mestečku Gavà pri Barcelone. Tu vám ubytko bohužiaľ nemôžem odporučiť, pretože to naše bol jeden kolosálny fail. Povedzme, že fotky na Airbnb nie úplne zodpovedali realite. Ale pláž sme si fakt užili a v posledný deň sme sa odtiaľ presunuli priamym autobusom na barcelonské letisko.
Ak chcete ušetriť, rozhodne si vezmite stan! Ubytovanie bolo najväčšou položkou v našich výdajoch, inde by sa ušetriť už asi veľmi nedalo. Nezabudnite si tiež filter na vodu, turistické paličky a v prípade spania na chatách odporúčam aj malý nafukovací vankúš, spacákovú vložku, masku na oči a štuple do uší (bez nich by som sa teda vôbec nevyspala). Skvele nám tiež poslúžil malý plynový varič a dehydrované jedlá.
Trek bol svojím prevýšením na relatívne krátkej trase z kategórie náročnějších, ale nenechajte sa tým odradiť. Andorra nám pripadala ako také malé Španielsko, len o čosi čistejšie a zelenšie. Ak hľadáte kratší a ľahko dostupný európsky trek, Coronallacs sa vám bude rozhodne páčiť!
Kommentit