Bali – itinerár povinných zastávok (+ ostrovy Jáva a Nusa Penida)
- Aneta Holicova
- 16. 5.
- Minut čtení: 19
Aktualizováno: 21. 5.
Bali je skvelou destináciou, ak sa do Ázie chystáš prvýkrát. Človek tu okúsi nádhernú indonézsku prírodu, šialenú dopravu aj skvelé jedlo, ale zároveň tu nájde ubytovanie a služby podobné európskym štandardom (akurát za oveľa prijateľnejšie ceny).
Základné informácie, ktoré potrebuješ vedieť ešte pred kúpou leteniek, nájdeš v tomto článku. Ak si si ich už náhodou kúpil, poď si prečítať, ktoré miesta na Bali musíš bezpodmienečne zaplánovať aj do svojho itinerára. Dopĺňam aj informácie o ostrovoch Jáva a Nusa Penida, ktoré patrili medzi to najlepšie z našej dovolenky. Počas troch týždňov sme narazili aj na miesta, ktoré podľa nás nestoja za návštevu, a na tie upozorňujem tiež. Tak poďme na to!
Ako si vybrať zaujímavé lokality a koľko dní tam stráviť?
V mapke sú uvedené oblasti, ktoré sme počas našej cesty po ostrove stihli navštíviť a podľa nich štruktúrujem aj tento článok. Počet dní v jednotlivých lokalitách záleží od celkovej dĺžky pobytu, ale uvádzam aspoň minimálny počet dní, ktorý sa na jednotlivých miestach oplatí stráviť.
Ubud – 3 dni. A kľudne aj týždeň, tu sa nudiť určite nebudeš. Ubud je spirituálnym centrom ostrova s nespočetnými chrámami, skvelými reštauráciami, masážami a pouličnými obchodíkmi. Ak by si chcel bývať na jednom mieste a podnikať jednodňové výlety po ostrove, Ubud je ako base camp ideálny. Naprostá väčšina výletov má Ubud medzi možnými miestami vyzdvihnutia.
Munduk – 3 dni, povinná zastávka pre milovníkov prírody. Sociálneho vyžitia je tu oveľa menej ako v Ubude, ale aspoň 3 dni potrebuješ na to, aby si práve tu obehal tie najkrajšie vodopády ostrova. Okrem toho môžeš zavítať na kávové plantáže, miestne trhovisko alebo na trek do džungle.
Kintamani – za mňa to najhoršie, čo sme na Bali videli. Samotné mestečko Kintamani je plné kaviarní s výhľadom na sopky, avšak dojem kazia strašne otravné muchy, takže vonku sa nedá ani poriadne najesť, príšerný bordel a špina. To je síce na Bali všade, ale v tejto oblasti to bolo najhoršie. Ak by si sa chcel vybrať na sopky Batur alebo Agung, odporúčam treky absolvovať v rámci jednodňového výletu napr. z Ubudu.
Uluwatu – 3 dni, ak by si chcel surfovať, tak aj viac. Na južnom výbežku Bali nájdeš mestá podobné Ubudu – plné ľudí, skvelých reštaurácií a obchodíkov. Oproti Ubudu je tu však o trochu drahšie ubytovanie a aj v reštauráciách sú ceny o niečo vyššie.
Surferské školy sa nachádzajú na každom rohu, avšak pozor pri výbere pláže. Počas obdobia dažďov býva západné pobrežie zamorené plastovým odpadom. Predpokladám, že na hlavnú sezónu zvyknú pláže čistiť, ale v marci tam bolo toľko naplaveného odpadu, že sa nám ani nechcelo vliezť do vody. Ak by si si chcel vychutnať pláže mimo sezóny, zamier radšej na východné pobrežie (oblasť Nusa Dua) alebo na juh ostrova.
Ostrov Jáva – 3 dni. Na Jávu chceš fakt ísť, aj keby si mal na Bali len krátku dovolenku.
Ostrov Nusa Penida – 1-dňový výlet stačí, ak si chceš pozrieť tie najznámejšie miesta. 2 dni sú za mňa maximum.
Oblasti, ktoré sme nenavštívili
Canggu/Kuta/Seminyak – populárne oblasti kúsok na západ od hlavného mesta Denpasar. Obzvlášť Canggu je obľúbené medzi digitálnymi nomádmi, ale nevideli sme dôvod sem ísť - dopravné zápchy, množstvo ľudí a plážové kluby nás nelákali. Ak by ťa však zaujímali hudobné kluby a bohatý nočný život, tu si prídeš na svoje.
Sidemen – rurálna oblasť na juhovýchode Bali plná ryžových terás a obklopená viacerými vodopádmi. Určite by som ju do budúcna zaradila do môjho itinerára napríklad namiesto oblasti Kintamani.
UBUD
Ku každej lokalite prikladám zvlášť vytvorenú mapu s vyznačenými miestami, ktoré spomínam ďalej v článku.
Keďže Ubud je jedným z rušných centier ostrova, najmenej ľudí pri atrakciách býva v skorších ranných hodinách. V samotnom centre mesta sú hneď vedľa seba dva zaujímavé chrámy - Ubud Palace (vstup zdarma) a Ubud Water Palace (vstupné 60 000 IDR (78 Kč/3 €), kde pri vstupe vyfasuješ aj tradičný hinduistický odev. Na rovnakej ulici nájdeš aj Ubud Art Market s množstvom oblečenia a suvenírov.
Prejsť sa ryžovými poliami môžeš na Sari Organic Walk alebo Subak Juwuk Manis Rice fields walk. Narazíš tu aj na malých predajcov miestneho ovocia a útulné kaviarne, kde je božský kľud.
Peknou prechádzkou je aj Campuhan Ridge Walk. Ten je však trochu zarastený a ryžové polia bolo vidieť, len keď sme s dronom vyleteli ponad stromy.
Tegenungan waterfall
Obrovský vodopád, ktorý v blízkosti Ubudu stojí za návštevu. Je ľahko dostupný a preto tu býva veľa ľudí, odporúčam teda návštevu ideálne hneď zrána. Vodopád je možné pozorovať aj z bazénu baru, ktorý sa nachádza hneď oproti. Okrem toho sa tu môžeš prejsť aj po sklenenom moste, kde je ale vstup relatívne drahý.
Vstupné - vodopád: 30 000 IDR/40 Kč/1,50 €, sklenený most: 250 000 IDR/340 Kč/13,5 €.
Kanto Lampo waterfall
Kanto Lampo je ukrytý v džungli, ale prístup je aj napriek tomu jednoduchý. Sú tu dokonca kabínky na prezlečenie a menší prírodný bazénik. Fotiek z tohto vodopádu je plný instagram a ak by si sa chcel odfotiť priamo uprostred neho, priprav sa na niekoľko desiatok minút čakania v rade.
Vstupné: 25 000 IDR/33 Kč/1,30 €.
Tibumana waterfall
Menší vodopádik, pri ktorom neboli takmer žiadni ľudia. Ak by si na jeho návštevu nemal čas, nevadí, pretože na Bali je veľa krajších a väčších vodopádov.
Vstupné: 25 000 IDR/33 Kč/1,30 €.
Taman Sari waterfall
Taman Sari sa nachádza len pár minút chôdze od vodopádu Tibumana, ich návštevu je teda príjemné spojiť do jedného popoludnia. Aj tu sa nachádzajú záchody a kabínky na prezlečenie.
Vstupné: 25 000 IDR/33 Kč/1,30 €.
Rafting
Od tejto aktivity sme pravdupovediac nemali veľké očakávania, ale o to viac nás prekvapila! Na 7-miestnom rafte sme splavovali 10 kilometrov po rieke Ayung uprostred absolútnej džungle, na každom rohu na nás číhal nejaký vysoký vodopád.
Rafting teda rozhodne odporúčam, ale opäť sa priprav na to, že tam tvoj raft nebude jediný. Aktivitu sme si rezervovali cez aplikáciu Get your guide, do vyhľadávania stačí hodiť niečo ako ´Ayung river rafting´ a potom už len vybrať podľa dostupnosti a ceny. Rafting aj s obedom v cene nás za 2 osoby vyšiel len 1 200 Kč (50 €).
Čo sme v Ubude nenavštívili, ale mohlo by ťa zaujímať
Aj nasledujúce atrakcie nájdeš zaznačené v mojej mapke:
Ubud Monkey Forest – nie sme príliš veľkými fanúšikmi otravných opíc, ktoré turistom kradnú telefóny, takže opičí les sme radšej vynechali. Znova odporúčam návštevu hneď zrána, pretože toto miesto býva naozaj preplnené turistami. Vstupné je cez týždeň 100 000 IDR, cez víkend 120 000 IDR (157 Kč/6,30 €).
Goa Gajah/Slonia jaskyňa – posvätná jaskyňa z 9. storočia.
Ryžové polia Tegallalang – v rámci cestovania po Bali sme videli dostatok iných a autentickejších ryžových polí. Tegallalang sú naštýlované vyslovene pre turistov, ale uznávam, že fotky tam môžu byť pekné, ak sa podarí vyhnúť sa davom ľudí.
Bali Zoo a Bali Bird Park sa nachádzajú južne od Ubudu a sú skvelým miestom, kde sa pozrieť na zaujímavé druhy zvierat, ktoré u nás nemáme. Vstup do zoo aktuálne stojí 355 000 IDR (460 Kč/18,60 €), v Bird parku za osobu zaplatíš 385 000 IDR (500 Kč/20 €).
V okolí Ubudu sa nachádza ešte hromada ďalších menších vodopádov, človek by potreboval tak týždeň na to, aby si ich pozrel všetky. Stačí si na Google maps pozrieť okolie Ubudu a prípadne si vytypovať ďalšie, ak máš na Bali dostatok času.
Jóga
Bali je rajom pre všetkých milovníkov jógy, maximálnou pohodou pre mňa bolo zájsť si podvečer na lekciu pri západe slnka. Jógu na Bali odporúčam aj pre tých, kto na jóge nikdy neboli, v otvorenom priestore uprostred zelene sa cvičí úplne skvele. V Ubude si zájdi do Ubud Yoga House alebo vyskúšaj známe štúdio The Yoga Barn.
Ubytovanie v Ubude
Ubud je plný cenovo dostupného ubytovania a fotogenických viliek s bazénom, avšak rezerváciu nenechávaj na poslednú chvíľu. Ja musím odporučiť našu úžasnú vilku, ktorá sa nachádzala na kľudnej ulici len pár krokov od centra a kde sme boli maximálne spokojní.
Ohľadom ubytovania mám jednu dobre mienenú radu: nebookuj si ubytká s otvorenou kúpeľnou alebo nedajbože otvorenou spálňou. Na Bali je fakt veľa otravných hmyzákov, komárov, mravcov, jašteríc a podobne. Na fotkách to síce vyzerá božsky, ale nestojí to za to, aby si sa v sprche neustále obzeral, kde zase sedí tá jašterka, ktorá tam s tebou už týždeň prebýva.
Reštaurácie
Nemá zmysel vypisovať všetky podniky, ktoré sme navštívili, avšak tri musím bezpodmienečne vyzdvihnúť. Keď sme objavili reštauráciu Nikuna, chodili sme tam fakt každý deň. Majú tam primárne balijské jedlá na moderný spôsob, ale hlavne úžasné smoothies a dezerty.
Warung tradisi Ubud je autentická rodinná balijská reštaurácia, kde sa skvele naješ za pár drobných.
Taman Dedari je mimo centra a kvôli jedlu by som sa sem nepresúvala, ale ich záhrada za tú cestu stojí. Majú tu obrovské niekoľkometrové sochy, krásny výhľad a milú obsluhu.
3-DŇOVÝ VÝLET NA OSTROV JÁVA
Keďže Ubud leží v centrálnej časti ostrova, práve z tohoto mesta sa najľahšie rezervujú výlety do iných oblastí. Väčšina lokálnych cestoviek má vyzdvihnutie v Ubude v cene, preto sme sa na Jávu vypravili hneď na začiatku dovolenky práve odtiaľto.
Absolvovať túto cestu na vlastnú päsť by bolo možné len s naozaj dobrými vodičskými schopnosťami, keďže v aute sme každý deň strávili niekoľko hodín a doprava bola absolútne šialená.
Tento výlet sme si rezervovali cez Get Your Guide, konkrétne sa jednalo o túto aktivitu. Výhodou je, že ak sa ti zmenia plány, rezerváciu je možné zrušiť 24 hodín vopred. O pár eur lacnejšie by výlet vychádzal, ak by sme si ho rezervovali priamo na webe poskytovateľa (Kirana Tours), avšak tu si nie som istá, či by boli storno podmienky také výhodné.
O niečo drahšie balíčky ponúka aj Cheap Bromo, ich výhodou však je, že z Bali sa na Jávu prepravíš letecky a ušetríš tak dlhé hodiny v aute.
Za tento výlet sme pre 2 osoby zaplatili 680 € (cca 17 000 Kč), avšak v cene bolo úplne všetko: súkromný vodič na 3 dni, pohonné látky, 2x ubytovanie s raňajkami, prenájom jeepu na Bromo a sprievodca ku kráteru Ijen.
Ako prebiehal náš výlet po sopkách Bromo a Ijen?
V Ubude nás ráno vyzdvihol náš skvelý vodič Purnomo. Prvý deň sme strávili 10 hodín v aute a hodinku na trajekte. V Európe by to trvalo tak o polovicu kratšie, ale takmer celý čas sme išli niečím, čo by sa dalo nazvať preplnenou okresnou cestou. V hustej a pomalej doprave však Purnomo nezaháľal a viac času sme tak trávili v protismere pri obiehaní skútrov a ostatných vozidiel.
Už po tme sme dorazili do horskej dedinky neďaleko sopky Bromo, ubytovali sme sa v príjemnom hosteli a pár hodín sme si pospali. O tretej ráno sme totiž vyrážali na východ slnka. Pred hostelom na nás už čakal ikonický jeep, ktorý na instagrame uvidíš na všetkých fotkách z tohto miesta, a vyviezli sme sa ním tesne pod sunrise point. Pôvodne som si predstavovala, že budeme musieť absolvovať nejaký poriadny trek, realita však bola trochu prekvapivá.
Náš jeep zaparkoval v obrovskom zástupe milióna ďalších jeepov a nasledovalo zhruba hodinové čakanie. Purnomo nám spomínal, že počas hlavnej sezóny sa zvykne vyrážať ešte o dve hodiny skôr len preto, aby sa dalo zaparkovať.
Od zaparkovaných aút to na sunrise point trvá „až“ 5 minút chôdze, žiadnu extra túru teda nečakaj. Zato sa priprav na veeeľa ľudí. V marci to bolo ešte prežiteľné, ale v lete sa tam vraj nedá ani pohnúť a na fotku sa stojí dlhá rada, pretože miesto, odkiaľ sa pozoruje východ slnka, je relatívne malé.
Počasie je tu mimo sezóny trochu lotéria. Boli sme radi, že nám nepršalo, ale Bromo a okolité krátery boli čiastočne zahalené v hmle. Po východe slnka sme sa jeepom presunuli až pod samotný kráter. Hmla sa úplne rozplynula a my sme sa po svojich vybrali až na okraj kráteru. V ten deň sme mali šťastie sa úžasné divadlo, kedy Bromo chrlilo obrovský prúd pary. Slovami sa to ťažko popisuje, ale stáť na okraji aktívnej sopky bol jeden z najkrajších zážitkov celej dovolenky.
Po návrate na ubytovanie sme si dali raňajky a opäť sme nasadli do auta. Presunuli sme sa do blízkosti sopky Ijen, ubytko sme tentokrát mali v malej chatke uprostred absolútnej džungle. Ijen je známy nádherným, ale zato jedovatým, azúrovo modrým jazerom uprostred krátera a taktiež tzv. modrým plameňom, ktorý tu vzniká pri ťažbe síry. Zároveň je to jedno z posledných miest na svete, kde sa síra ťaží výhradne ručne bez pomoci akýchkoľvek strojov.
Ku kráteru sme vyrážali už o jednej v noci a čakala nás aj výdatnejšia turistika. Na parkovisku si nás prevzal náš ďalší sprievodca s prezývkou „Beautiful“. Dohromady nás čakalo 10 kilometrov s prevýšením 600 metrov.
Cesta bola spočiatku príjemná a profil sa postupne zdvíhal. Na okraji krátera sme si nasadili plynové masky, pretože smrad síry bol naozaj extrémny, po chvíli ma začali páliť aj oči. Zostup priamo do krátera je kamenitý a strmý, aj tu je potrebné mať poriadnu turistickú obuv. Zostupuje sa pomaly, pretože množstvo ľudí, ktoré sem každý deň mieri, je neskutočné.
Väčšina ľudí sem cestuje práve kvôli modrému plameňu, avšak my sme mali veľké šťastie na nášho sprievodcu, ktorý dbal na to, aby sme videli aj odvrátenú stránku tohto miesta. Rozprával nám o živote miestnych baníkov, pričom jedným z nich je aj jeho otec. Ukázal nám, kde spia, kde si varia a aký náklad nosia niekoľkokrát na noc z krátera až k parkovisku. Títo ľudia ťažia síru holými rukami bez poriadnych ochranných pomôcok a v košíku na chrbte majú bežne naložených 60-80 kilo. Za 1 kg pritom dostanú v prepočte približne len 6 centov.
Beautiful nám zároveň kládol na srdce, aby sme sa nesťažovali na našu prácu a vážili si, že máme silný pas, silnú menu a môžeme cestovať. Väčšina Indonézanov sa počas svojho života nepozrie za hranice štátu alebo dokonca ani svojho ostrova.
Keď vyšlo slnko, kráter Ijenu bol naozaj neskutočný, ako z iného sveta. Tento zážitok v nás však zanechal aj trpkú pachuť, pretože v kontraste s nádhernou prírodou sme tam stretávali strhaných baníkov, ktorí si touto prácou ničia zdravie, len aby uživili svoje rodiny.
Po návrate na ubytko sme sa naraňajkovali a vyrazili späť na Bali. Výhodou bolo, že Purnomo nás mohol zaviesť v podstate kamkoľvek – nástupné miesto nemuselo byť rovnaké ako miesto ukončenia. Výlet na Jávu bol jedným z najväčších highlightov našej dovolenky a každému ho rozhodne odporúčam absolvovať!
1-DŇOVÝ VÝLET NA OSTROV NUSA PENIDA
Nusa Penida je malý ostrovček juhovýchodne od Bali. Dá sa sem dostať rýchloloďou z prístavu Sanur za necelú hodinku. V posledných rokoch zažíva ostrov turistický boom, ale oproti Bali je menej vyvinutý, hlavne čo sa týka infraštruktúry.
Pri jazde autom málokedy prekročíš rýchlosť 30 km/h, pretože cesty sú úzke a poriadne rozbité. Na ostrove nefunguje Grab ani Gojek. Ak by si sem išiel na vlastnú päsť, musel by si sa buď dohadovať s miestnymi taxikármi alebo si v prístave požičať skúter. Na prehliadku tých najzaujímavejších miest bohato postačia dva dni.
Keďže my sme na jazdu na skútri nemali odvahu, rezervovali sme si cez Get Your Guide tento jednodňový výlet. Za 2 osoby sme zaplatili 133 € a v cene bola doprava do prístavu Sanur, spiatočné lístky na loď, šnorchlovanie v troch zátokách a vodič na celý deň, s ktorým sme si pozreli tie najzaujímavejšie miesta ostrova.
Šnorchlovanie
Každá agentúra ťa na Nusa Penide zoberie šnorchlovať na tzv. Manta point, kde si vraj môžeš zaplávať s mantami. My sme bohužiaľ žiadne nevideli a pochybujem, že sem tie manty ešte chodia, keďže sa v tejto zátoke denne otočia desiatky lodí. Ďalšie dve zátoky však stáli za to – videli sme koralové útesy (bohužiaľ mierne vyblednuté) a rôzne druhy pestrofarebných rýb. Šnorchlovanie by som neodporúčala ľudom so slabým žalúdkom, na more sa totiž vyráža v malej lodi a vlny s ňou dokážu poriadne lomcovať.
Angel’s Billabong a Broken beach
Angel’s Billabong je prírodná lagúna zasadená medzi sopečnými skalami, o ktorú sa počas prílivu lámu obrovské vlny. Kúpanie je tu zakázané, keďže tu už niekoľko ľudí prišlo o život.
Len o pár krokov ďalej sa nachádza Broken beach – neprístupná pláž medzi útesmi, ku ktorej vlny prichádzajú cez obrovský skalnatý oblúk. Po okraji útesu nad plážou sa dá poprechádzať a je to krásne miesto na lietanie s dronom. Nám tu bohužiaľ začalo pršať, takže náš iziDron musel zostať v batohu.
Kelingking beach
Dovolím si tvrdiť, že je to jedna z najznámejších pláží celej Indonézie a cestovné kancelárie ju rady používajú pri propagácií dovoleniek na Bali. Aj napriek tomu je aj tu prístupová cesta v katastrofálnom stave a keďže sem denne mieria stovky ľudí, treba sa obrniť dávkou trpezlivosti. My sme sem išli až na konci výletu zhruba pred štvrtou hodinou poobede a ľudí tu bolo menej, pretože väčšina sa už ponáhľala na posledné lode, ktoré z prístavu odchádzajú o piatej.
Kelingking beach sa aktuálne bohužiaľ ničí tým, že sa tu stavia obrovský výťah, ktorý o pár rokov zvezie turistov priamo na pláž. Pripadá mi to ako veľká škoda, peniaze by sa viac hodili na opravu miestnych komunikácií. Na pláž sa dá zísť aj bez tohto výťahu, avšak cesta nadol sa po niekoľkých úvodných schodoch zmení na strmú a kamenitú, takže treba mať topánky alebo minimálne pevné sandále.
My sme zísť dole bohužiaľ nestihli, ale Kelingking beach je fakt nádherná! Videla som ju na milióne fotiek a myslela som si, že je to len turistami prefláknuté miesto (to síce je), ale aj tak za tú cestu stojí 😊
130-metrový rope jump
Z celej dovolenky ma najviac mrzí, že na Nusa Penide sme nemali čas absolvovať rope jump z útesu vo výške 130 metrov len kúsok od Kelingking beach. Ak máš rád adrenalín a intenzívne zážitky, toto sa ti bude zaručene páčiť.
Mrkni na ich instagram @xparkbali, kde si rovno môžeš spraviť aj online rezerváciu. Ten najlacnejší variant stojí 2 700 000 IDR pri platbe v hotovosti, čo je zhruba 3 640 Kč/146 €. Ďalšie príplatky sú za platbu kartou alebo za požičanie GoPro kamery.
Ak sa ešte niekedy na Nusa Penide objavím, tento skok už rozhodne nevynechám!
MUNDUK
Moja srdcovka. Práve tu nájdeš tie najkrajšie, najvyššie a najčistejšie vodopády z celého ostrova a je tu o poznanie menej turistov. Na úvod dávam do pozornosti, že Grab ani Gojek v Munduku nefungujú. Keďže sme na skútroch nemali odvahu jazdiť ani tu, 3 dni sme strávili s naším súkromným vodičom Jimmym. Ten nám ukázal viacero skrytých pokladov, ktoré by nám bez neho nenapadlo navštíviť. Ak by si sa v Munduku niekedy ocitol a chcel veľmi milého a pohodového vodiča, Jimmyho biznis účet nájdeš na Whatsappe: +62 821-4640-7653.
Vodopády Fiji a Sekumpul
Začnime rovno tými najväčšími a za mňa najkrajšími vodopádmi na Bali. Prístupová cesta vedie po dlhých a strmých schodoch, následne sme sa chvíľku brodili potokom, takže pevné sandále nám tu prišli vhod. Fiji a Sekumpul sa od seba nachádzajú ani nie 5 minút chôdze a nižšie uvedená cena zahŕňa vstup k obom vodopádom a sprievodcu.
Ako na mnohých iných miestach na Bali, aj tu je sprievodca úplne zbytočný, ale chápem že na takých krásnych vodopádoch chcú zarobiť. Keďže nás vodič doviezol priamo na parkovisko, nepodarilo sa nám vyhnúť tomu, aby sme tento prehnaný vstup zaplatili. V polovici marca tu nebolo veľa ľudí, pri Sekumpule sme dokonca boli úplne sami. Kabínky na prezlečenie pri vodopádoch nie sú, prezliecť do plaviek sa dá jedine na záchodoch na parkovisku. Aj napriek cene vodopády určite navštív, stálo to za to!
Vstupné: 300 000 IDR/390 Kč/15,60 €.
Banyu Wana Amertha waterfall
Názov je síce v jednotnom čísle, ale v skutočnosti ide o tri vodopády, pričom každý je úplne iný. To sme spočiatku ani nevedeli a postupne sa nám odkrývali, keď sme nasledovali lesné cestičky. Aj tu bolo minimum ľudí, akurát opäť trochu chýbali kabínky na prezlečenie.
Vstupné: 40 000 IDR/52 Kč/2 €.
Banyumala waterfall
Opäť jeden z krásnych gigantických vodopádov, ku ktorému vedie jednoduchý prístup len po pár schodoch. Tentokrát je tu aj wc, kabínky na prezlečenie a pod vodopádom je jazierko s poriadne studenou vodou. Fotky odtiaľ však stoja za to!
Vstupné: 50 000 IDR/66 Kč/2,60 €.
Twin Lake viewpoint a jungle trek
Náš skvelý vodič Jimmy nám po prvom dni navrhol, že nás vezme na menší trek do džungle. Východiskovým miestom bola vyhliadka Twin Lake viewpoint, kde sme stretli pána, ktorý tu mal rozložené rôzne podivné zvery – netopiere, cibetku, leguánov a v krabici mal dokonca obrovského žltého pytóna. Ponúkal nám, nech sa vyfotíme s "batmanom", ale to sme zdvorilo odmietli.
Jungle trek je asi 4-kilometrová prechádzka od vyhliadky k jazeru Tamblingan Lake. Je plná zelene, vysokých parazitických stromov a rastlín, o ktorých nám Jimmy tvrdil, že sú jedovaté. Pri jazere sme nasadli na loďku aj s kormidelníkom a preplavili sme sa na druhý breh, kde sa nachádza chrám Danau Tamblingan.
Chrám Ulun Danu Beratan
Chrám, ktorý sa s obľubou používa na všetkých propagačných materiáloch dovoleniek na Bali. Celý areál aj so záhradou je krásne upravený, keďže ide asi o ten najpopulárnejší chrám na Bali, a to sa zákonite rovná davom turistov. Ak si chceš vychutnať pokojnú atmosféru tohto miesta bez ľudí, zastav sa tu v skorých ranných hodinách. V rámci areálu nájdeš aj zopár kaviarní a wc.
Vstupné: 75 000 IDR/100 Kč/4 €.
The Blooms Garden
Pár minút cesty od chrámu Ulun Danu Beratan sa nachádzajú rozľahlé The Blooms Garden. Nejde o botanickú záhradu, ale skôr o umelo vysadené a dokonale upravené záhrady pre turistov. V strede areálu sa nachádza typická balijská brána. Počas upršaného marcového dňa bola ich návšteva skvelou voľbou, v záhradách totiž takmer nikto nebol.
Vstupné: 50 000 IDR/66 Kč/2,60 €.
Kávové plantáže
Milovníci kávy si na Bali určite prídu na svoje (tak ako my). Okrem toho, že v mnohých kaviarňach majú fakt výborné cappuccino, sa káva na Bali aj pestuje. Po celom ostrove natrafíš na malé kávové plantáže, kde ti ukážu, ako sa káva pestuje a spracúva, a za pár drobných si môžeš objednať ochutnávku rôznych druhov káv a čajov. Plantáže majú obvykle aj svoj vlastný obchodík – skvelé miesto na nákup výslužky pre rodičov/kamarátov.
Na Bali okrem pavúkov žijú aj cibetky, a tak na týchto plantážach môžeš ochutnať aj autentickú cibetkovú kávu za neporovnateľne lepší peniaz než u nás. Menšia šálka stojí okolo 3 eur (75 Kč). Nás cibetková káva nejak špeciálne neoslnila, od tej klasickej by som ju úprimne asi nerozoznala.
Ak si na Bali do Google maps hodíš "coffee plantation", určite na nejakú plantáž narazíš. Prípadne sa na to spýtaj svojho vodiča/taxikára, tí budú tiež vedieť poradiť.
Ubytovanie v Munduku
Okrem vodopádov sa nám v Munduku tak veľmi páčilo aj kvôli ubytovaniu v Kayukopi villa. Bývali sme v súkromnej vilke pre dvoch s presklenou stenou a dokonalým výhľadom do džungle. Vila mala aj veľkú vaňu a úplne najlepšie bolo ich hojdacie kreslo (odvtedy po takom túžim aj doma). Starali sa tam o nás ako o kráľovský pár – ráno nám vždy priniesli raňajky, zabezpečili práčovňu aj vodiča. Zlatým klincom programu bolo pozorovanie búrky a bleskov počas našej poslednej noci.
Cena bola prekvapivo nízka, u nás by si za takéto ubytko vypýtali niekoľkonásobne viac. Keby sa dalo, tak sa tam hneď presťahujem!
OBLASŤ OKOLO SOPKY BATUR
V tejto oblasti sme strávili 3 dni a po našich skúsenostiach mám len jedno odporúčanie – don’t stay here! A teraz zopár dôvodov prečo.
Naším pôvodným zámerom boli 2 výstupy na východ slnka na sopky Batur a Agung. Ubytovali sme sa v dedinke Toya Bungkah hneď pri jazere Danau Batur. Už pri príjazde sme boli zhnusení odpadom všade naokolo. Hej, bordel je na Bali všade, ale tu som mala pocit, že to bolo najhoršie.
Neďaleké mestečko Kintamani je známe množstvom kaviarní, z ktorých je výhľad na Batur, avšak posedenie si človek príliš nevychutná, pretože táto oblasť je zamorená otravnými muchami. V reštauráciách majú kvôli nim na stoloch malé vetráky a v ubytku nám raňajky nosili zakryté sieťkou. Neviem, či tu tie muchy otravujú celý rok, ale v marci to bolo fakt neznesiteľné. Okrem múch je táto oblasť známa aj tým, že sa tu dá nájsť VEĽA VEĽKÝCH pavúkov. Potvrdzujeme - pavúk na fotke je to najväčšie, čo sa nám na Bali podarilo uloviť.
Za ďalšie, východy slnka na sopkách si pravdepodobne užiješ len počas hlavnej sezóny. Keďže kopce priťahujú dážď, počas obdobia dažďov tu takmer každý deň prší alebo je aspoň polooblačno. Východ slnka s peknými výhľadmi sa nám teda vôbec nepodarilo vystihnúť.
Ako som spomínala v tomto článku, na Bali žije veľa túlavých psov a obzvlášť v tejto lokalite neboli príliš priateľskí. Prechádzať sa mestom mimo hlavnej ulice alebo pod sopkami osamote teda vôbec nie je dobrý nápad.
Ak by si sa na sopky chcel pozrieť, za mňa úplne stačí, keď si zaplatíš jednodňový výlet s vyzdvihnutím napríklad v Ubude.
Výstup na sopku Batur
Ak by si mal na Bali málo času a rozhodoval sa, aké sopky navštíviť, z mojej skúsenosti by som rozhodne odporučila pozrieť si radšej sopky na Jáve (viď vyššie) alebo prípadne výstup na Agung.
Batur je preplnený turistami a mimo sezónu nie je jednoduché vystihnúť pekné počasie. Navyše samotná sopka je v podstate len zarastený zelený kopec, pod vrchol vedie asfaltka a aj tu je plno otravných múch a túlavých psov.
Nám počasie na východ slnka nevychádzalo, tak sme si povedali, že si tam vyjdeme sami aspoň cez deň. Bývali sme relatívne blízko a nechceli sme platiť niekoľko desiatok eur za sprievodcu. Aj tu sa miestni tvária, že je to povinné a dostať sa na Batur osamote je v podstate nemožné.
Po odbočení z hlavnej cesty smerom k sopke nás najprv privítala svorka štekajúcich psov, ktorí za nami išli niekoľko desiatok metrov a fakt som sa bála, ktorý z nich sa po nás rozbehne. Podľa mapy.cz sme sa na Batur najprv snažili dostať nejakou bočnou cestičkou, tá však bola zarastená a nepriechodná, a tak sme sa museli vybrať nahor po asfaltke. Tu nás začala otravovať jedna miestna pani „sprievodkyňa“, ktorá nám vnútila vstupné lístky po 5 € za osobu. To sa ešte dalo prežiť, nemám problém zaplatiť normálnu cenu vstupného.
Aby toho nebolo málo, cestou nahor Martina poštípal do ramena nejaký obrovský hmyzák a táto istá pani nás začala prenasledovať na skútri. Keď sme prišli ku chrámu, kde končí asfaltka (cca 30 minút chôdze od vrcholu), pani sa pri nás nečakane vynorila a začala nás presviedčať, že ak chceme ísť až hore, tak zavolá kamaráta, ktorý nás tam vezme za ďalších 20 € na osobu. Vraj keď už sme tu, tak prečo neísť až hore? To už sme boli fakt nasratí a po zhliadnutí krátera na fotkách sme usúdili, že to za to fakt nestojí a išli sme nadol (znova cez tie nepríjemné psy).
Ak by si sa na Batur predsa len chystal, oplatí sa to naozaj len za pekného počasia a ideálne je zakúpiť si sprievodcu cez Get your guide. Bojovať s miestnymi „sprievodcami“ sa fakt neoplatí.
Termálne pramene
Po turistike v tejto oblasti je príjemné deň zakončiť v teplých termálnych prameňoch v dedine Toya Bungkah, ktoré nájdeš tu. Vstupné je 240 000 IDR/320 Kč/12,80 €.
Výstup na Agung – najvyšší vrchol Bali
Oproti sopke Batur je Agung už poriadnou turistickou výzvou! Na východ slnka sa začína stúpať už okolo jednej v noci a jedná sa o niekoľko hodín konštantnej chôdze do kopca. Terén spočiatku vyzerá ako lesná cestička, postupne sa stáva kamenitým a tesne pod vrcholom aj relatívne strmým. Nie je to však nič, čo by skúsený turista nezvládol.
Ak by si tento výstup plánoval, je nevyhnutné mať poriadnu turistickú obuv (tenisky do mesta s hladkou podrážkou nie sú turistická obuv) a aj teplú bundu. Pred východom slnka môže byť na vrchole len pár stupňov nad nulou a človek je z výstupu dosť spotený.
Východiskovým bodom je parkovisko pri najposvätnejšom chráme na Bali – Besakih. Trasa nie je nijako značená, preto je vhodné mať na výstup zabezpečeného sprievodcu. V noci by sme cestu bez našej sprievodkyne hľadali len ťažko a pod vrcholom by bolo náročné orientovať sa v skalnatom teréne.
Za relatívne dobrú cenu sme si tento výstup objednali u Kirana Tours. V noci nás ich šofér vyzdvihol v hoteli a pri chráme Besakih nás predal miestnej sprievodkyni. V cene bol aj obed, na ktorý sme sa však nedostali, keďže východ slnka nedopadol úplne podľa našich predstáv...
Ako som už spomínala pri Bature, počasie nám v tejto oblasti príliš neprialo. Slepo sme dúfali, že zrovna v tento deň by mohlo byť aspoň polojasno, ale vychytali sme asi to najhoršie počasie za posledné dni (možno až týždne). Už len keď sme vystúpili na parkovisku, takmer nás odvial fakt silný vietor. S malou dušičkou sme teda započali náš výstup a medzi stromami sa ten vetrisko aj celkom stratil, čo ma trochu ukľudnilo.
Po zhruba dvoch hodinách sme boli v polovici trasy a stromy okolo nás začínali rednúť, terén sa stával viac otvoreným a kamenitým. Vtom začalo strašne pršať a neďaleko od nás sa zablýskalo. Bojím sa mnohých vecí, ale búrky na horách sú mojou najhoršou nočnou morou. Na otázku „Is it safe?“ naša sprievodkyňa odpovedala len veľmi kyslým úsmevom a tak sme vyhodnotili, že dnes to proste nevyjde a radšej sa vrátime.
A dobre sme urobili, cestička sa v priebehu pár minút zmenila na rozvodnený potok, ktorý nám cestou nadol pretekal topánkami. Z východu slnka by aj tak nič nebolo, pretože dážď sa v noci len zintenzívňoval a pršalo aj celý nasledujúci deň. Keď sa nám podarilo zísť na parkovisko, sprievodkyňa nám spravila teplú polievku a premočení sme sa pobrali späť na ubytko.
Aj napriek nášmu hororovému zážitku však výstup na Agung rozhodne odporúčam! Východ slnka a výhľady z vrcholu musia byť epické. Vyraz ale len s istotou pekného počasia 😊
ULUWATU
Južný výbežok Bali je známy hlavne svojimi plážami, peknými vlnami na surfovanie a príjemným počasím. Aj keď na severe ostrova prší, je pravdepodobné, že na juhu bude viac slniečka.
Túto oblasť by som pomyselne rozdelila na západné a východné pobrežie. Opäť platí, že je dôležité, kedy sa sem vyberieš. Počas obdobia dažďov sa totiž k západnému pobrežiu Bali smerom od Jávy dostáva veľa naplaveného odpadu a pláže sú znečistené plastami. Keďže často prší, predpokladám, že sa čistia až začiatkom hlavnej sezóny.
V marci boli aj tie najznámejšie balijské pláže dosť znečistené. Namiesto mora sme sa tak kúpali len v hotelovom bazéne. Mnohé surferské školy boli zavreté a tam, kde sa surfovalo, ľudia pádlovali medzi odpadom. Na západnom pobreží sú populárnymi plážami Balangan, Thomas beach, Padang Padang alebo Uluwatu beach.
Mimo sezóny za surfom radšej zamier na východné pobrežie, napríklad na pláže Nusa Dua alebo Gunung Payung. Cez Google alebo Get your guide nájdeš veľa surf škôl, my sme mali pôvodne vyhliadnutú Surf Journey, ktorá mimo sezóny surfuje práve v oblasti Nusa Dua. U akejkoľvek školy je vhodné informovať sa vopred, či vôbec surfujú a na akej pláži.
Tieto informácie sme pred cestou vôbec nevedeli, keďže instagramy ukazujú len dokonalé zábery z bielych pláží. My sme si naplánovali stráviť posledných 5 dní v Uluwatu na surfe a boli sme veľmi nemilo prekvapení, keď sme zistili, ako to tam reálne vyzerá. Vlny sme teda vymenili aspoň za hodiny jógy, masáže a skvelé reštaurácie.
Za zmienku ešte stojí, že oblasť Uluwatu je o niečo drahšia než iné lokality na Bali. Celoročne je plná turistov a tak sú tu na balijské pomery ceny o niečo vyššie.
Oblasť okolo Balangan beach
Oproti centru rušného Uluwatu je Balangan relatívne pokojnou destináciou. Samotná pláž mimo sezóny príliš nežije – v marci tu boli všetky surf školy zatvorené a v mori sa nikto nekúpal. Na pláži medzi odpadom polihovalo len zopár ľudí. Toto miesto stojí za návštevu naozaj len počas sezóny.
Pre milovníkov jógy je možnosť zájsť si na rannú alebo večernú jógu na útese pri západe slnka v rámci hotela La Joya. Čo musím rozhodne odporučiť, je ubytovanie v The Balangan Hotel – nádherné apartmány, záhrada s bazénom a tie najchutnejšie raňajky.
Uluwatu
Necelú hodinu jazdy autom od Balanganu južným smerom to už začína žiť! Plážové kluby, pouličné trhy a jedna skvelá reštaurácia vedľa druhej. Uluwatu je skvelý miestom, kde zakončiť dovolenku na Bali v relaxačnom móde. My sme si tu dopriali oddych pri bazéne, obzreli sme si miestne (bohužiaľ opäť zabordelené) pláže a bohémovali sme v miestnych podnikoch.
V tejto oblasti nenájdeš sopky ani vodopády, za zmienku však stoja útesy v najzápadnejšej časti južného výbežku Bali alebo chrám Pura Luhur.
V Uluwatu si bezpodmienečne musíš zájsť na brunch a skvelú kávu do Artisanu, na burger alebo steak do reštaurácie Suka a na to najlepšie pokéčko zamier do Zubi. Tu sa nám dokonca stalo, že nám nejaký Brit zaplatil večeru. Len tak, lebo mal narodeniny.
Nájdeš tu tiež viacero miest, kam si zájsť na jógu a príjemne si tak zacvičiť v otvorenom priestore. Ja som každý deň chodila do Yoga Searcher, ďalšími možnosťami sú Yoga The Istana alebo Alchemy Yoga.
Ubytko v Uluwatu odporúčam nenechávať na poslednú chvíľu. Keďže to tu žije celoročne, tie cenovo dostupnejšie možnosti bývajú rýchlo vypredané. My sme zvolili ubytovanie v low-cost domčekoch v Tregge Surf Camp, ktorý bol naozaj jednoduchý, ale zato mal krásny bazén.
Záverom
Dúfam, že pri plánovaní dovolenky ťa tento itinerár inšpiruje a pomôže ti naplno využiť čas na tomto skvelom ostrove. Bali pre nás nebolo len o must-see miestach, ale občas stačilo sa len zastaviť a vychutnávať si miestnu atmosféru, vône, jedlá a exotickú prírodu.
Za tri týždne sme ani zďaleka nestihli vidieť všetko, čo táto oblasť ponúka. Ak by som však mala vypichnúť miesta, ktoré ma najviac uchvátili, tak to bola oblasť Munduk s jej vodopádmi a sopky na ostrove Jáve. Ak by si mal na Bali len obmedzený čas, tieto miesta rozhodne nevynechaj!
Comments