Mallorca - GR 221
- Aneta Holicova
- 1. 12. 2024
- Minut čtení: 9
Aktualizováno: 21. 5.
Dĺžka: 141 km
Prevýšenie: 5 800 m
Počet dní na treku: 8
Náš termín: 10.-19.10.2023
Doprava: letecky Viedeň/Bratislava/Praha
Mena: euro
Cena (za 2 osoby a komplet všetky výdaje): 32 600 Kč/1 300 €
Ubytovanie: hotely/penzióny na trase striedané so spaním vonku pod tarpom
Voda: všetky pramene na trase boli vyschnuté, vodu sme dopĺňali výhradne v obchodoch, ubytovaniach a reštauráciách
Jedlo: raňajky v ubytovaniach, takmer každý deň bola príležitosť najesť sa v reštaurácii. Mali sme so sebou aj plynový varič a vákuovo sušené jedlá od Adventure menu. Plynovú kartušu sme kúpili po príchode do Palmy v obchode Kenia Outdoor.
GR 221 je absolútnou klasikou medzi niekoľkodňovými európskymi diaľkovými prechodmi. Môže byť jednoduchým trekom, ktorý si naplánujete na 8 dní s využitím hotelov a chát po ceste, alebo si to trochu sťažíte a celú trasu prebehnete so stanom za 5 dní. Čaká vás približne 140 kilometrov chôdze naprieč pohorím Serra de Tramuntana a navštívite viacero krásnych malých mestečiek.
Tento prechod bol s Martinom náš prvý a tak sme zvolili ležérnu 8-dňovú variantu s tým, že budeme striedať spanie pod tarpom a v hoteloch/penziónoch. V tom čase sme spolu chodili ešte len mesiac, takže variant 8 dní bez poriadnej sprchy neprichádzal do úvahy :D
Výber termínu a časová náročnosť
Trek sme absolvovali v polovici októbra a lepšie počasie sme si ani nemohli vybrať. Cez deň bolo okolo 25 stupňov, takže sme sa v stúpaniach celkom zapotili, ale noci boli na spanie vonku stále príjemné.
GR 221 je schodná v podstate celý rok, ideálnym obdobím sú však jarné a jesenné mesiace. Od novembra do februára je počasie premenlivé, častejšie prší a vo vyšších polohách sa dokonca môže vyskytnúť aj sneh. Letné mesiace od júna do septembra sú až príliš teplé a aj letenky bývajú drahšie. Na jar by som teda volila mesiace apríl/máj a na jeseň neskorý september/október.
Ako som už spomenula v úvode, trek sa dá skvele prispôsobiť vášmu tempu a je jedno, či ho prejdete za 5 alebo za 10 dní. Spať sa dá takmer kdekoľvek, takže môžete byť flexibilní.
Ubytovanie a vybavenie
Trasa každý deň prechádza buď mestečkami, kde sa dá ubytovať, alebo na dvoch odľahlejších úsekoch nájdete turistické chaty, takže GR 221 je vhodná aj pre tých, ktorí so sebou nechcú ťahať stan a spacáky.
Stanovanie a bivakovanie na Mallorke je téma sama o sebe. Na internete sa informácie rôznia, oficiálne je to pravdepodobne zakázané a prespávať by sa malo len v oficiálnych kempoch, ktorých je však na trase minimum.
Z našej skúsenosti môžem tvrdiť, že so spaním vonku nie je žiaden problém, ak sa vyhnete súkromným pozemkom, budete spať mimo civilizácie a samozrejme po sebe nenecháte žiaden odpad (ani kapesníky!). Okrem nás malo rovnaký plán hneď niekoľko ďalších ľudí, s ktorými sme sa cestou viackrát stretli. Informácie o tom, kde sme spali, nájdete nižšie v rámci každého dňa.
Batohy nám bez vody vážili zhruba 10 a 12 kg. Hoci to bol náš prvý dlhší prechod, zvládli sme sa zbaliť úsporne a využili sme všetko, čo sme ťahali so sebou. Okrem oblečenia, liekov a hygienických potrieb sme si zbalili aj nasledovné: spacák, karimatka, tyveková podložka pod karimatku, nafukovací vankúšik, tarp, turistické paličky, hydrovak, plynová bomba, varič, malý hrniec, dehydrované jedlo, lyžica.
1. deň: Presuny
Na Mallorku lietajú pravidelné spojenia z Viedne, Prahy aj Bratislavy. My sme leteli z Viedne, ktorú máme najbližšie, a za necelé 3 hodiny sme pristávali v hlavnom meste Palma de Mallorca.
Z letiska sme sa dostali autobusovou linkou A1 dopravcu EMT, ktorý prevádzkuje hromadnú dopravu v Palme a jej blízkom okolí. Lístky sa dajú kúpiť v automate na zastávke, ten bol ale počas našej návštevy rozbitý, tak sme si ich kúpili v hotovosti u vodiča za 5 € na osobu.
Dorazili sme okolo poludnia, takže sme mali ešte pol dňa mohli stráviť potulkami po Palme. Nemohli sme vynechať známu katedrálu La Seu, neďalekú pláž a až do večera sme brázdili ulice mesta. Dali sme si skvelú a prekvapivo lacnú trojchodovú večeru v reštaurácii Boira – odporúčam!
Noc sme strávili v Airbnb, ktoré bolo pekné a čisté, ale vo vchode nás nemilo prekvapili dva šváby, takže tip na ubytovanie tentokrát radšej vynechám.
2. deň: Sant Elm – Plácek nad chatou Ses Fontanelles
Dĺžka: 14,3 km
Prevýšenie: +792/-315 m
Celkový čas: 7 h
*Údaje o dĺžke, prevýšení a čase pochádzajú z môjho záznamu aktivity na Garmin hodinkách. Celkový čas je uvedený aj vrátane prestávok.
Ráno sme sa pozbierali a z hlavnej stanice sme sa autobusom presunuli do Sant Elm. Spoje jazdia pravidelne a je možné si ich vyhľadať tu. Ako správni bohémovia sme trek odštartovali menším v brunchom. Okrem už tak plných batohov sme každý niesli ešte 4 litre vody, pretože počas prvého a druhého dňa nie je na trase žiadna reštaurácia, obchod ani prameň.
Hneď za Sant Elm začína prudké stúpanie a naše ešte nerozbehnuté nohy a nezvyknuté chrbty pod ťarchou batohov poriadne trpeli. V priebehu chvíle sa pred nami otvorili krásne výhľady na azúrovo modré more a ostrovček Dragonera. Tento prvý deň bol asi najfotogenickejší zo všetkých, výhľady boli úžasné na všetky štyri svetové strany. Pred nami sa týčilo pohorie Serra de Tramuntana ako na dlani.
Ak idete bez stanu, jediným variantom prespania je chata Ses Fontanelles. Práve o tomto mieste kolujú zaujímavé legendy v internetových diskusiách. Majiteľ je vraj extrémne nepríjemný a bez rezervácie vopred vás určite nenechá prespať.
My sme s ním tiež mali tú česť. Zrovna sme minuli odbočku a pokračovali sme nesprávnym smerom po asfaltke smerom k Ses Fontanelles. Týpek išiel okolo autom a keď videl turistov, zastavil sa pri nás, že čo tam chceme. Rovno nás otočil, že nech tam nejdeme, vraj tam okrem jeho chaty nič nie je. Díky za nasmerovanie, ale dalo sa to povedať aj trochu milším tónom.
My sme pokračovali v šliapaní do kopca nad chatou a rozhliadali sme sa po nejakom mieste na spanie. Toto je asi jediný úsek trasy, kde nie je príliš z čoho vyberať, pretože terén je dosť kamenitý. Našťastie si Martin všimol malý plácek s vyhladeným hlineným povrchom ako stvorený pre náš tarp. K fotkám nie je čo dodať, západ slnka bol z kategórie dokonalých.
3. deň: Plácek nad Ses Fontanelles – Banyalbufar
Dĺžka: 19,7 km
Prevýšenie: +614/-1 027 m
Celkový čas: 8 h 10 min
Ráno som som sa zobudila na to, že mi z tarpu kvapkala voda priamo do tváre. Bola teplá, ale prekvapivo vlhká noc a náš amatérsky ukotvený tarp bol celý mokrý a pod ťarchou kondenzovanej vody sa na nás začínal prepadať. Nechcelo sa nám vyliezť zo spacákov, ale keď na kopcom vysvitlo slniečko, zbalili sme naše mokré veci a pokračovali v ceste.
Hneď zrána sme sa zahriali výstupom do kopca, po krátkej rovinke cesta začala klesať do dedinky Estellencs. Narazili sme tu na reštauráciu Maristel s príjemnou terasou, a tak sme tu zakotvili na neskorý obed.
Do mesta Banyalbufar, kde sme mali rezervované Airbnb, sa tiahla už len zvlnená lesná rovinka. Občas sa nám ešte otvorili výhľady na more alebo na terasovité polia miestnych obyvateľov. Po takmer dvadsiatich kilometroch sme sa v Banyalbufare ešte museli odmeniť poriadnym pohárom sangríe.
Zásoby vody a jedla sa v tento deň dali dokúpiť v malých obchodíkoch v oboch spomenutých mestečkách.
4. deň: Banyalbufar – Prístrešok nad Valldemossou
Dĺžka: 18 km
Prevýšenie: +934/-447 m
Celkový čas: 7 h
Po raňajkách na teráske s východom slnka nás z Banyalbufaru čakal poriadny stupák, po zvyšok dňa už boli stúpania a klesanie miernejšie. Zhruba po deviatich kilometroch sme dorazili do sympatického mesta Esporles, kde sme zase doplnili zásoby vody, jedla a kalórii. V reštaurácii Es Brollador sme si dali obed a hneď vedľa v kaviarni ešte aj kávičku. Veď treba si to spraviť pekné, no nie?
Pôvodne sme mali v pláne spať hneď za Esporles, ale keďže sme sa zjavne podcenili a bolo ešte málo hodín, pokračovali sme ďalej s tým, že sa usadíme na nejakom náhodnom mieste.
Po celej trase GR 221 sa nachádzajú rôzne kamenné prístrešky alebo miesta na spanie, kde sú z kameňov postavené aspoň bočné steny a človek tak spí v závetrí. V jednej takejto stavbe pred mestečkom Valldemossa sme sa zložili aj my. Veľa sme toho však nenaspali, pretože celú noc dul vietor a ešte k tomu som mala karimatku aj mierne naklonenú z kopca. Zvyknúť si na spanie vonku nám asi ešte chvíľu potrvá...
5. deň: Prístrešok nad Valldemossou - Deià
Dĺžka: 17,8 km
Prevýšenie: +747/-1 177 m
Celkový čas: 7 h 45 min
Po spánku, ktorý trval presne nula celých nula nula hodín, sme vstali poriadne rozbití. Čo sa dá robiť, aspoň raňajky v podobe instantnej kaše nás poriadne vzpružili a mohli sme pokračovať ďalej. Po 4 kilometroch sme zavítali do Valldemossy, kde sme si (ako inak) museli zájsť na brunch. Mallorské reštaurácie a kaviarne nás naozaj príjemne prekvapili!
Dobre, že sme sa tak posilnili, stúpanie z Valldemossy na Puig Gros nám počas teplého októbrového dňa dalo zabrať. Nastúpané metre sme následne znova stratili klesaním do mestečka Deià. Pôvodne sme plánovali spať vonku, ale keďže sme predošlú noc ani oka nezažmúrili, neodolali sme vidine pohodlnej postele a rezervovali sme si izbu v Hostal Miramar. Neľutovali sme, ubytovanie bolo veľmi útulné a nachádzalo sa v kopci nad mestom, na ktoré bol nádherný výhľad.
6. deň: Deià – Sóller
Dĺžka: 13,4 km
Prevýšenie: +408/-564 m
Celkový čas: 4 h 20 min
Tento deň sme poňali oddychovo. Pred pokračovaní v GR 221 sme si z ubytovania spravili ešte krátku odbočku do zátoky Cala Deià. Očakávali sme krásnu pláž s tyrkysovou vodou, ale zátoka bola sklamaním. Voda mala od tyrkysovej ďaleko a na brehu bola kopa naplaveného bordelu. Verím, že počas hlavnej sezóny to tu majú krajšie.
Po relatívne rovinatej trase sme sa po zhruba štyroch hodinách dostali do mesta Sóller, ktoré sme si chceli prejsť. V centre to žilo a my sme samozrejme nemohli vynechať ani tunajšiu gastroscénu.
Mexická reštaurácia Malinche bola super voľbou a práve tu som naučila Martina piť horchatu! Ide o sladký nápoj z tigrích orechov typický pre oblasť okolo Valencie. Pani čašníčka nám horchatu vytunila ešte tým, že ju napenila a posypala škoricou. Dokúpili sme zásoby a pobrali sme sa skoro spať na ubytko, pretože nás mal čakať dlhý a náročný deň.
7. deň: Sóller – jazero Cúber
Dĺžka: 13 km
Prevýšenie: +921/-208 m
Celkový čas: 5 h 25 min
Naše chrbty si postupne na ťažké batohy začali zvykať, ale keďže sme najbližšie dva dni nemali po ceste žiaden zdroj pitnej vody, zo Sólleru sme si niesli niekoľkokilovú záťaž hlavne v podobe vody. Čakalo nás dlhé a miestami aj celkom strmé stúpanie až k jazeru Cúber.
Kúsok za Sóllerom nás magnetická sila sympatickej kaviarne Biniaraix opäť stiahla na malú kávičku a neskoré raňajky. Bez nich by sme k jazeru určite neprišli, lebo toto stúpanie bolo fakt prísne a aj vcelku dlhé. Pozitívom však bola krásne scenéria – okolo nás sa týčili vysoké skaliská, po chodníku pobehovali ovce. Vrásky na čele nám začalo robiť počasie. Miestami začínalo mrholiť a pod vrcholom sme sa ponorili do hustej hmly.
Z výhľadov na jazero nič nebolo a my sme pridali do kroku, aby sme sa pred čoraz intenzívnejším dažďom skryli v refugiu. Tam sme ale prísť nestihli a poriadne sme zmokli, keďže sme nemali pršiplášte. Refugio nebolo otvorené, tak sme sa spolu s ďalšími ľuďmi pred dažďom schovali aspoň na terase.
Vcelku sa ochladilo a keďže sme mali aj komplet premočené topánky, ako neskúsení začiatočníci sme vymäkli a prehodnotili náš plán spať vonku. Pri jazere je zastávka autobusu, ktorým sme sa zviezli do Sólleru s tým, že zajtra sa vyvezieme späť a budeme pokračovať v ceste. Keby sme to boli vedeli, aspoň sme nemuseli brať niekoľko litrov vody navyše.
Zaujímavým zážitkom bola aj samotná jazda autobusom úzkymi serpentínami. Najprv sme boli sklamaní, že sme sa museli vrátiť, ale deň sme zakončili úžasnou večerou, na ktorú dodnes spomíname. V reštaurácii Ca'n Pintxo sme si dali tie najlepšie tapas, o ktorých sa mi sníva ešte aj teraz. S ubytovaním na poslednú chvíľu nebol problém a prespali sme v príjemnom hosteli Nadal.
8. deň: Jazero Cúber - Lluc
Dĺžka: 19,5 km
Prevýšenie: +1 065/-1 336 m
Celkový čas: 8 h 25 min
Po raňajkách sme sadli na autobus a vyviezli sa späť k jazeru Cúber. Táto etapa je podstatne hornatejšia ako predošlé dni a neprechádza žiadnym mestom. Po výstupe na kopec nad jazerom sa pred nami otvoril výhľad posledný úsek trasy v pohorí Serra de Tramuntana.
Koluje legenda, že po cca dvoch kilometroch od jazera sa nachádza menšia ferrata. Je tu pár pomocných reťazí, ferratou by som to však určite nenazývala. Úsek nie je nijak nebezpečný, reťazí sa môžete pridržať, ale ani to nie je nutné.
O kúsok ďalej sme narazili na refugio Tossals Verds (zaznačené v odkaze na dnešnú trasu), kde sa dá prespať, ak idete bez stanu. Rezerváciu je samozrejme ideálne mať zaistenú vopred.
V tento deň sme zdolali najväčšie prevýšenie, buď sme išli nahor alebo nadol, nič medzi tým. Najkrajšie výhľady sme si vychutnali v sedle Coll des Prat a čakalo nás už len dlhé klesanie po kľukatej kamennej cestičke do dedinky Lluc.
Tu v podstate nič nie je okrem reštaurácie, starého kláštora z 12. storočia a veľkého kempu Sa Font Coberta, kde sme spali aj my. Pre náročnejších je možnosť ubytovať sa priamo v kláštore, k dispozícii majú aj bazén.
9. deň: Lluc – Port de Pollença
Dĺžka: 25,8 km
Prevýšenie: +293/-784 m
Celkový čas: 6 h 50 min
Počas prvej polovice dnešnej trasy sme si ešte užívali prírodu a väčšina viedla už len z kopca. Je škoda, že práve záverečné kilometre GR 221 vedú po nekonečnej rovine popri frekventovanej asfaltke. Pozitívom je aspoň to, že chodník je dostatočne široký a od asfaltky oddelený, nestane sa tak, že by ste išli priamo popri autách. Trek končí, keď sa dostanete k moru v meste Port de Pollença. My sme si tu ešte zašli na jedlo do reštaurácie Arux a vrátili sme sa busom do mesta Pollença, kde sme si zase raz dopriali krásny hotel.
Trochu sme ľutovali, že už na ďalší deň sme mali letenky domov. Ak máte čas, doprajte si ešte jeden-dva dni na pláži!
Cenový detail
Tieto ceny boli platné v októbri 2023 a výdaje sú uvedené za dve osoby. Do výdajov som nezapočítala pokutu 70 €, ktorú som dostala na letisku pri spiatočnej ceste za prekročenie rozmerov batohu :(
Cena CZK | Cena EUR | |
Spiatočné letenky | 6 270 Kč | 250 € |
Busy Brno - Viedeň - Brno | 1 400 Kč | 56 € |
Ubytovanie 6 nocí | 11 380 Kč | 454 € |
Reštaurácie a jedlo | 11 890 Kč | 475 € |
Ďalšie výdaje na mieste | 1 020 Kč | 40 € |
Poistenie | 640 Kč | 25 € |
Spolu | 32 600 Kč | 1 300 € |
Zhrnutie
GR 221 nás prekvapila vo všetkých ohľadoch. Pôvodne sme totiž očakávali len monotónnu vyschnutú krajinu, ale trasa bola každý deň iná a zaujímavá. Prevýšenie nebolo nijak dramatické, hoci musím povedať, že niektoré kopce nám v kombinácii s ťažkými batohmi dali celkom zabrať. Možnosť zásobovania a nocľahu bola na každom kroku, takže pre začiatočníkov je tento trek ako stvorený. Ak si chcete vyskúšať spanie vonku, vezmite spacáky, v prípade nepredvídateľných okolností si vždy môžete oddýchnuť v ubytovaní. Hromada kaviarní a reštaurácií po ceste je už len príjemným bonusom!
コメント