Prečo je Jerevan lepší než Rím či Paríž?

Napadlo vám niekedy zájsť si na dovolenku do Arménska? Predpokladám, že pravdepodobne nie 😊 Keďže s Martinom radi objavuje neobvyklé destinácie, na letnú dovolenku sme zamierili práve do tejto malej kaukazskej krajiny. Niekoľko dní sme strávili objavovaním Jerevanu a jeho blízkeho okolia. Keď sme sa nasýtili veľkomestského života, utiekli sme si prejsť Geghamské hory a národný park Dilijan.

Na úvod musím prezradiť, že Arménsko nás veľmi príjemne prekvapilo. V tomto článku som spísala dôvody, prečo je dovolenka v tejto krásnej krajine dobrý nápad. A prečo by som na predĺžený víkend nešla do Ríma či Paríža, ale radšej do Jerevanu.

Pohľad na hlavné mesto z vrcholu Jerevanských kaskád

Pamiatky a kultúra

Najdôležitejší bod hneď na úvod – v Jerevane a všeobecne v Arménsku je fakt čo vidieť! Arménsko bolo prvou krajinou na svete, ktorá prijala kresťanstvo ako svoje štátne náboženstvo v roku 301. Celé územie je tak posiate kláštormi a kostolíkmi, ktoré sú staré stovky rokov.

Do roku 1991 bolo Arménsko súčasťou Sovietskeho zväzu a je to tam cítiť podstatne viac než u nás. Socializmus som už našťastie nezažila, ale brutalistická architektúra a sovietske pamätníky nás čiastočne preniesli do 80. rokov. Pri relaxe na brehu jazera Sevan sme sa cítili ako naši rodičia, keď raz za rok vyrazili na týždeň do Juhoslávie. Jerevan na nás zase pôsobil ako taká zaujímavá zmes modernej Európy, socialistických pozostatkov a zároveň Blízkeho Východu. Proste z každého rožka troška.

Pôsobivá gastro scéna

To najpríjemnejšie prekvapenie z celého Arménska bola úžasná gastro scéna v Jerevane a skvelá miestna kuchyňa. Jerevan je plný reštaurácií, ktoré by sa nestratili ani v Prahe, či v Bratislave.

Veľmi potešia aj ceny, ktoré sú zhruba dvojtretinové oproti tým našim. Ak by ste chceli šetriť, skvele sa dá najesť aj menej. Luxusnejšia večera vyjde zhruba rovnako ako priemerná večera v reštaurácii u nás.

Bezpečnosť

Povedomie o bezpečnosti cestovateľov v Arménsku pred pár rokmi naštrbil konflikt s Azerbajdžanom o oblasť Náhorného Karabachu. Aj ja som odvtedy žila v mylnom domnení, že Arménsko je nebezpečná krajina. Realita? V nočných uliciach Jerevanu som sa cítila bezpečnejšie než v niektorých hlavných európskych mestách.

Pri ceste do Arménska sa samozrejme odporúča vyhnúť sa Náhornému Karabachu a hraniciam s Azerbajdžanom, čo sme aj urobili. Samotný Jerevan je moderné veľkomesto, kde ulice cez deň žijú pomalými kaviarňami a v noci naopak čulým nočným životom. Príjemne nás prekvapilo, že v centre neotravovali žiadni pofidérni pouliční predajcovia ani scammeri. Turisti sú tu prevažne ruskí, Európanov bolo výrazne menej.

Pri cestovaní po ostatnom území krajiny sme sa nestretli so žiadnymi vyslovene nebezpečnými situáciami. Ako najväčší problém týkajúci sa osobnej bezpečnosti sme vnímali psy. V mestách sme každú chvíľu narazili na nejakého tuláčika, ktorý nás väčšinou chvíľu sprevádzal – psíky v Jerevane nebezpečné rozhodne neboli. Skôr nám bolo ľúto, že nemali domov, ale aj tak boli zlatí a prítulní.

Problém sme mali skôr v horách, kde si pastierske psy chránia svoje stáda a s turistami sa veľmi nekamarátia. O našom stretnutí so svorkou piatich agresívnych psov vám rozpoviem v budúcom článku.

Kamarátka Tlapka, ktorá nás sprevádzala Dilijanom.

Letenky

Arménsko som si vždy predstavovala ako mierne exotickú a relatívne vzdialenú destináciu. A pritom let trvá kratšie než napríklad na Kanárske ostrovy! Od októbra 2025 obnovil Wizzair lety na trase Praha – Jerevan, priamu linku prevádzkuje aj z Budapešti. Do 15.3.2026 lieta Wizzair do Jerevanu aj z Viedne, po tomto termíne bude linka bohužiaľ zrušená.

My sme leteli z Budapešti – v júlovom termíne sa nám podarilo kúpiť letenky za zhruba 3 700 Kč (150 €).  V zimnom období sa akciové letenky pohybujú kľudne okolo 2000 Kč (80 €).

Počasie

Arménsko má teplejšie podnebie než my v strednej Európe, v lete je tam teda poriadne horko a teploty sa v mestách šplhajú ku 40 stupňom. Ak sa nechystáš zdolávať najvyššie arménske vrcholy (na to je najvhodnejšie leto), návštevu Jerevanu a okolia si naplánuj na jarné (máj - jún) alebo jesenné mesiace (september – október).

My sme sa tam síce potili počas júla, ale aj to sa dalo zvládnuť, pretože Jerevan je plný osviežujúcich fontán, na terasách reštaurácií majú chladiace zariadenia a v meste sa dá vždy nájsť príjemný tieň. Výlety po okolí sme začínali skoro ráno a pred poludňajším slniečkom sme sa vždy schovali v nejakej príjemnej reštaurácii.

Ararat je viditeľný len za pekného a jasného dňa

Voda a odpad

Ako nám povedal jeden náš arménsky vodič – voda, to je naše zlato. Arménsko som si pôvodne predstavovala ako vyschnutú pustinu. To som ešte netušila, že má obrovské zásoby podzemnej vody! Jerevan je tak plný spomínaných fontán, fontánok na pitie a zelených trávnikov. Vodou tam ani uprostred leta nešetrili a všade veselo zavlažovali.

Od Jerevanu smerom k Araratu sa tiahne araratská nížina – najúrodnejšia a najzelenšia časť Arménska, ktorá je tiež dôležitá zo strategického hľadiska. Počas cesty autom v okolí Jerevanu sme každú chvíľu narazili na zelené oázy uprostred vyprahnutých kopcov.

Voda z vodovodu je pitná v celej krajine. Potvrdzujem, že bola nezávadná a čistá, za necelé 2 týždne v Arménsku nás ani raz nepostihli tráviace problémy. 

Kvalitná pitná voda má ešte jeden pozitívny efekt. Keďže všetci pijú vodu z vodovodu, nevzniká potreba kupovať si vodu v pet fľaškách. Tie sa tak nepovaľujú na uliciach ani v prírode a Arménsko nám tak prišlo vcelku čisté.  

Azat Reservoir - vodná nádrž kúsok od Jerevanu

Komunikácia

V Jerevane si človek bohato vystačí s angličtinou. Prekvapilo nás, že v každej reštaurácii/ubytovaní vedeli po anglicky alebo mali po ruke prekladač. Mimo Jerevanu to už s angličtinou bolo trochu horšie. Tu príde vhod ruština, ktorú všetci Arméni popri ich rodnom jazyku ovládajú tiež. Dá sa však prežiť aj bez nej, slovenčina a čeština sú predsa len slovanské jazyky. Aj keď som sa v ruštine nevedela dostatočne vyjadriť, vždy sme sa nejak pochopili. Jazykovej bariéry sa v Arménsku fakt netreba obávať 😊 

To najlepšie nakoniec – ľudia!

Po dovolenke na Bali som si myslela, že takých zlatých ľudí tak skoro nikde nestretneme. Omyl! Znie to ako klišé, ale ľudia to boli naozaj veľmi milí a nápomocní. Čo nás najviac prekvapilo, bola láska k Čechom. Na viacerých miestach sa nás miestni pýtali, prečo toľko Čechov chodí do Arménska. V base campe pod horou Azhdahak viali dve vlajky – arménska a česká.

Počas nášho putovania Geghamskými horami sme narazili na skupinu miestnych chlapov, ktorí nás pozvali na obed a ukazovali nám hrnček s obrázkom Snežky. Vraj ho dostali od turistu, ktorého pravdepodobne tiež pozvali na obed. Krátko nato sme stretli pastiera (na 2. fotke) s vnukom, ktorí nás tiež pozývali na obed. Museli sme zdvorilo odmietnuť, lebo sme boli fakt prejedení. Keď už nás nemohli pohostiť, musela som sa aspoň odviezť na koni. V Sevane si od nás taxikár ani nechcel zobrať peniaze, pretože vraj má tiež kamarátov z Česka. Keď nás viezol na ďalší deň, dokonca nám doniesol fľašku koňaku.

Tak čo, presvedčila som vás, aby ste predražený Paríž či preplnený Rím vymenili za Jerevan?

P.S. Ak vás Arménsko zaujalo, na blogu onedlho pribudnú ďalšie dva články. Sprostredkujem vám praktické informácie ohľadom cestovania do Arménska a povieme si, čo stojí za to vidieť v Jerevane a okolí. Túto trilógiu zavŕšim rozprávaním o našom prechode Gegamským hôr a Národného parku Dilijan. Doplním aj kontakty na úžasných miestnych, ktorí nám pomohli s logistikou.